reklama

Zemička – vlasť naša krásna zraniteľná

Zemička bola už dlhú dobu takmer na dne, hoci v podstate bola na svojom blahobytnom výslní. Dno, ku ktorému sa blížila, bolo dnom duchovným a morálnym ale asi aj zrkadlom (ne)múdrosti a (ne)súdnosti jej národa. Jej občania sa cítili byť sústavne niekým podvedení, netušili však, že to len oni klamú sami seba (vždy si totiž nárokovali na viac ako si zaslúžili). Koniec koncov mali všetko vo svojich rukách, ale ich vnútorné hriechy sa v nich zrkadlili najmä pri vhadzovaní vyplnených obálok do volebných urien. Preto si možno zakrývali oči, len aby nevideli zlo, ďaleko horšie ako ich vlastné zlo. Bohužiaľ vonkajšie väčšie zlo ich ale chcelo úplne ovládnuť a oni mu len ťažkopádne vzdorovali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Zemička bola vydrancovaná väčšinou svojich starousadlíkov, hoci rozhodujúci profit, ako to už zväčša býva, končil prevažne v rukách niekoľko ich volených zástupcov a samozrejme ich šedých eminencií. Nebyť toho, že Zemička patrila do Stredozeme, skončila by zrejme v pazúroch tých, ktorí vládnu na východ od raja (v konečnom dôsledku by to pre obyvateľov Zemičky nebolo nič nové). Tak ako ľud Izraela cez slzy miloval svojich otrokárov v Egypte, aj pospolitý ľud Zemičky po čase opäť prihlúplo vzhliadal ku Ríši Zla, ktorá ho predtým dlhé roky pustošila. Príčinou tohto sentimentu nebolo nič menej než mlieko za 6 centov (2 koruny) a 1 cent (30 halierov) za biely rožok (hodnota týchto potravín v čase keď Zemičku ovládala Ríša Zla). Vidina plného žalúdka opäť raz zaslepila oči tu žijúcim úbožiakom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zemička dýchala už len výpary svojich výdychov, rada by sa nadýchla masy čerstvého priezračného vzduchu, ale tí čo jej vládli, obetovali dušu svojho národa, ktorý preto, aby vôbec dnes existoval, nemusel v minulosti priniesť príliš veľké obete (asi preto si svoju slobodu nevážil). Tá Zemička bola Zlovenskom aj keď kedysi dávno písmeno „Z" v jej názve vôbec nefigurovalo. Zlováci žili v krajine, ktorá sa začínala podobať Šulíkovej Krajinke: „Zemi, ktorá nikdy nebola a ani nebude, nik si na ňu nepamätá, nik o nej nehovorí akoby zmizla z máp" a jej samotní skutoční hrdinovia žijú tiež väčšinou v skrytosti. Zlováci márne čakali na svojho Roosevelta, na svoju Thatcherovú na svojho Masaryka či Havla (hoci tí poslední dvaja s nimi spojili časť svojich životov). Aj keď možno takýchto ušľachtilých ľudí občas Zemička vygenerovala, tí žili v skrytosti z dôvodu odmietnutia a závisti väčšiny Zlovákov (a možno to ani neboli tí praví prvotriedny hrdinovia a Zemička len nevedomo očakávala príchod svojho mesiáša).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aby smiech tiekol aj ďalej len cez slzy, Zlováci si na svoje čelo pred rokmi zvolili Pajáca, aby sa vyhli Šabliarovi, a tak museli so zaťatými zubami znášať všetky prešľapy tohto grobiana. Šnúrky od Pajáca mal však v rukách Vážený Priemer Zlovenska Cico (mal všetky vlastnosti dobrého premiéra, chýbali mu len dobré úmysly a ich deficit zatienil aj všetky jeho dobré vlastnosti). Cico ovládal takmer celú Zemičku (samozrejme cez svojich poskokov) a snáď jediný centrálny úrad, ktorý bol mimo jeho dosahu bol úrad ombudsmana vedený bývalou sudkyňou Bukovcovou. Najdôležitejších 83 poskokov sedelo v parlamente vedenom Alipaškom a tí zvyšný boli rozlezení kade tade po všelijakých úradoch a funkciách. Poskokov bolo mnoho a ďalší už túžobne čakali v rade na svoju príležitosť, vymeniť niekoho z práve poskakujúcich, ak raz urobia chybu a bude potrebné ich vymeniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbeh bude určite pokračovať. Zemička ešte nedodýchala.

Tento príbeh je fikciou, postavenou na overiteľných pravdách z verejne dostupných zdrojov a médií a zatiaľ neoveriteľných literárnych hypotézach a špekuláciách ich autora. To či sa hypotézy a špekulácie niekedy potvrdia alebo vyvrátia, ukáže zrejme až budúcnosť. Tento príbeh je aj o ľuďoch, ktorí boli alebo sú vo volených funkciách, ale nie preto aby pomohli ľudu tejto Zemičky, skôr preto, aby pomohli sebe, svojim rodinám, príbuzným a známym, a tiež preto lebo materiálny blahobyt (v ktorom by chceli žiť), prípadne slávu a popularitu (po ktorej túžia), nevedia dosiahnuť inak.

Slavomír Kinik

Slavomír Kinik

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  173x

snažím sa upozorňovať na hlúposť, aroganciu a flagrantné zneužívanie moci Zoznam autorových rubrík:  Radšej hamovať ako banovaťNázory a komentáreSmiešky a šibalstváGlosy na všedný deňPríbeh Zemičkyvidené od TemžeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu