Interrupcie: Čo by sme mali vedieť (2)

Autor: Slavomír Kinik | 7.12.2007 o 11:26 | Karma článku: 7,94 | Prečítané:  1880x

Ústavný súd v utorok rozhodol o kauze interrupcií pomerom hlasov 7:5. Tento verdikt sa v súvislosti s obsadením US dal očakávať, no už len samotný pomer hlasov jasne hovorí, že tento problém je veľmi komplikovaný a má mnoho rovín. Priznám sa, ja som očakával jasnejšie víťazstvo zástancov interrupcií. V podstate neostáva nič iné ako to rešpektovať, no stále si kladiem otázku, či to rozhodnutie rieši konflikty, ktoré nastávajú medzi ženou a plodom, pretože právo plodu na život podľa mňa nepramení ani z ústavy a ani zo zákonov nami vytvorených. Podľa mňa má plod prirodzené právo narodiť sa, tak isto ako má človek prirodzené právo na rôzne slobody, o ktoré celé dejiny ľudstva vedie boj. Plod nemá ako bojovať za svoje práva, musí sa spoliehať na to, že ho podporia jeho možní budúci súpútnici, teda my.

Interrupcie by som rozdelil na tie, ktoré sa posudzujú „problematickejšie“ a na tie, ktoré sa posudzujú „jednoduchšie“. V tomto článku sa nebudem zaoberať interrupciami zo zdravotných dôvodov na strane matky, myslím že tu je situácia takmer jasná a ani neexistuje nejaká relevantná strana, ktorá by ich nepripúšťala. Z rôznych ideologických dôvodov sa nechcem teraz ani zaoberať interrupciami vykonanými z dôvodu znásilnenia a poškodenia plodu, aj keď aj na ne mám svoj názor. Hoci sú tieto interrupcie veľmi problematické, je jasné, že ich je minimum a ak by US ostal pri tejto hranici, do istej miery by sa jeho rozhodnutie dalo chápať, i keď skupina nespokojných by bola ešte stále dosť veľká. Nepoznám presné štatistiky, ale tipujem, že vyššie spomínané dôvody sa podieľajú na celkových interrupciách veľmi malým, ak nie mizivým percentom, takže sa nebudem venovať ani im.

Ostali nám tak interrupcie, ktoré sa vykonávajú na žiadosť ženy. V podstate by som ich nazval akousi alternatívnou antikoncepčnou metódou. Vznikajú za rôznych okolností, no v podstate sú za ich vykonanie zodpovedné dva faktory: strach alebo túžba zjednodušiť si život. Strach je často krát sprevádzaný situáciami, keď na ženu niekto tlačí, aby išla na potrat (partner, rodina, komunita, ...). Ďalšou situáciou, keď účinkuje strach, je situácia, keď má žena obavy, či to zvládne a chýba jej podpora od jej najbližších, ktorí ju síce priamo nenútia ísť na interrupciu, no žena si myslí, že sa od nich podpory nedočká a preto často zvolí navonok jednoduchšiu cestu. Z dlhodobého hľadiska sa však mnohokrát ukáže, že tá cesta bola zlá (následné samovraždy, psychické poruchy, neplodnosť a tak ďalej). Situácie, keď účinkuje strach nie sú jednoduché, no mnohokrát sa dajú zvládnuť jednoduchšie než to na prvý pohľad vyzerá. Žena však potrebuje v sebe nájsť silu a podporu a pochopenie, často krát to stačí aj od úplne cudzích ľudí. Nevraviac, že po narodení dieťaťa sa mnohokrát rozhnevané strany udobria, pretože samotné dieťa ich spojí. Dieťa má totiž veľkú moc, často krát len letmý pohľad do jeho tváre uhasí aj tie najneprekonateľnejšie rodinné a partnerské spory.

Druhá veľká skupina interrupcií vzniká z kvázi ekonomických dôvodov žiadateľky a z nezodpovedného životného štýlu. Je to často krát až nepochopiteľné, ale vyvstáva otázka, koľko žien má v skutočnosti ekonomické problémy v krajine, ktorá je členom EU. Ak berieme do úvahy to, že kvôli dieťaťu nebudem môcť ísť v lete k moru, alebo nebudem mať dosť peňazí na kúpu šiat a podobne, potom je to na smiech a zároveň na plač. Prípadne rozhodnutia typu, máme dve deti a tretie už nechceme, lebo si to nemôžeme dovoliť. Ku takýmto vyjadreniam sa často krát pripája aj konštatovanie, že nie sme schopní zaručiť dôstojný život a výchovu dieťaťa. Vie mi však niekto zadefinovať pojem dôstojný život? Tri páry topánok, dvoje nohavíc, x hračiek, y kníh, mohol by byť takto definovaný dôstojný život. Asi sotva, pretože vždy by sa asi našli rodiny, ktoré by túto podmienku nespĺňali a napriek tomu s láskou a sebazaprením sú schopné vychovávať deti. Tak isto je takto nemožné definovať dôstojný život, ak sa pozrieme do minulosti, pretože ak by sa takto správali ľudia v dejinách, v niektorých obdobiach by sme potom museli konštatovať, že možno 99% detí bolo vychovávaných v nedôstojných podmienkach. Napriek tomu to prežili a nielen to, budovali civilizáciu, ktorej sme dnes pokračovateľmi. Čo by nám dnes títo už nežijúci predkovia povedali, možno len krátko a výstižne: „Radi by sme boli žili v takých nedôstojných podmienkach roku 2007!“

Je nepopierateľné, že tomuto svetu začal vládnuť konzum. Chceme mať to, čo majú susedia; chceme mať najnovšie výdobytky techniky, chceme sa zabávať a tak ďalej by som mohol pokračovať. Je jasné, že ak má človek takéto preferencie, potom je preňho dieťa veľkou brzdou. Hoci si snažím predstaviť niečo nie negatívne, vždy mi z toho vychádza, že je za tým len osobné sebectvo a nezodpovednosť. Dnes žijeme vo svete, kde sa ukazuje, že máme v podstate viac ako potrebujeme, ale možno menej ako susedia, kamaráti, kolegovia. Peniaze sa stali modlou tejto spoločnosti a tak nečudo, že sa menia aj preferencie ľudí. Ľudia si chcú užívať a jedným z možných prostriedkov je aj sex. Sex na jednu noc, nevery vo vzťahoch, prostitúcia sú toho typickými sprievodnými javmi. Nečudo, že ak za takýchto okolností dôjde k počatiu dieťaťa, človeku je pohodlnejšie sa ho zbaviť, ako mu dať šancu aj za cenu nepríjemných dôsledkov, ktoré to prinesie. Interrupcie zasievajú do myslí ľudí nezodpovednosť. Namiesto zodpovedného konania si človek môže povedať: „Veď stále je tu ešte možnosť ísť na potrat.“

Kladiem si tú otázku už dlho: „Je v rovnováhe s ukončením možného života, náš sebecký postoj? Je adekvátne zbaviť sa problémov, ktoré sme si sami spôsobili na úkor zabitia plodu?“ Položme na jednu misku váh potencionálneho novorodenca a na druhú misku naše sebectvo, čo by asi malo prevážiť u civilizovaného človeka. Argument, že v zahraničí je to bežné, a tiež sa to tam robí, mi hovorí, že tento národ asi stráca rozum a schopnosť samostatne premýšľať. Nám nikto nemôže predsa zakázať správať sa dôstojnejšie ako je to inde. To ako budeme žiť v tejto krajine, záleží len od nás. Slovensku predsa nikto neprikazuje, aby sa tu kradlo, vraždilo, klamalo, podvádzalo a podobne. To, že sa to robí aj v iných krajinách to nás nemusí zaujímať, naopak môžeme im ísť príkladom tak, ako oni nám idú príkladom v niečom inom.

Všimol som si, že v širokej verejnosti dochádza mnohokrát k spájaniu zákazu interrupcií s cirkvou. Myslím, že by nemalo dochádzať k deleniu ľudí na veriacich a neveriacich, ale skôr na tých čo sa snažia o dobro, spravodlivosť a hľadanie pravdy a potom na tých ostatných. Určite nie je málo ateistov, ktorí sú proti interrupciám, len nechcú byť umelo spájaní s cirkvou, takže sa v tomto probléme až tak neangažujú a naopak sú veriaci, ktorí buď majú osobnú skúsenosť s interrupciou, alebo im to je jedno. Chcem len povedať, že toto predsa nemôže byť otázka viery. Je to otázka hľadania pravdy na otázku, od kedy si život zaslúži ochranu. Ako môže dospelý človek, ktorí vie, že po pohlavnom styku môže dôjsť k oplodneniu, teda je dopredu informovaný o možných dôsledkoch svojho slobodného konania, žiadať, aby bol kvôli jeho strachu alebo egoizmu ukončený rozvíjajúci sa život. Ak má človek právo rozhodnúť sa pred počatím dieťaťa, už by nemal mať právo rozhodnúť sa potom keď je už počaté. Pretože kým jeho predchádzajúce rozhodnutie mať sex bolo čisto v jeho rukách a nebolo v konflikte s nikým a ničím, tak jeho následné rozhodnutie už je v konflikte s plodom (budúcim alebo rozvíjajúcim človekom).

Dám na porovnanie jeden príklad. Nejaký človek niekoho zavraždí, všetci to vedia a dokonca to aj on neoficiálne prizná, no nie sú proti nemu priame dôkazy. Takýto človek požíva prezumpciu neviny, nemôže byť odsúdený, je v podstate slobodný, lebo mu súd nepreukázal vinu. Je na to jeden krásny slogan: „V pochybnostiach na strane obžalovaného!“ Je logické, že trestné právo sa musí byť definované v týchto medziach, pretože inak by dochádzalo aj k justičným omylom. Týmto som chcel načrtnúť nerovnoprávnosť medzi človekom, ktorý vykonal niečo zlé a nedovolíme si siahnuť na jeho slobodu lebo to nevieme na 100 % a medzi plodom, ktorý za nič nemôže a jeho možný príchod na svet predčasne ukončíme, lebo sa nám to hodí. Ja v tom vidím obrovskú nerovnováhu a nespravodlivosť. Ak teda máme pochybnosti o tom, kedy život človeka začína, nebola by na mieste radšej zdržanlivosť, tak ako v prípadoch, z ktorých jeden som v tomto odstavci spomenul.

Pred tým ako som začal písať tieto články som si napríklad vôbec neuvedomoval, že plod má rozdielny genetický kód ako jeho rodičia. Nezriedka má aj rozdielnu krvnú skupinu. Tieto informácie ma len utvrdili v tom, že sa moje uvažovanie o potratoch asi neuberá zlým smerom. Informácia, že plod má už krátko po počatí rozdielny genetický kód od matky, mi hovorí, že buďto príroda alebo Boh mu dáva vstupenku na svet, niečo ako jeho pas, občiansky preukaz alebo rodné číslo a dáva mu to ešte skôr ako my vôbec o tom, že už existuje, niečo vieme. Ako by mu niečo alebo niekto mimo nás hovoril: „Toto je tvoj jedinečný kód a od tejto chvíle máš všetky práva a povinnosti ako ostatní.“ Týmto zároveň aj padá argument zástancov interrupcie, že plod je súčasťou tela ženy a že si s ním môže robiť, čo chce. Plod je totiž len dočasne spojený s telom ženy.

Ďalší veľmi obľúbený argument zástancov potratov je ten, že plod nie je schopný samostatného života a že jeho vývoj nie je dokončený. Vyvrátiť tieto tvrdenia je myslím veľmi jednoduché. Samostatného života nie je schopný ani novorodenec, ani hocikto, kto je vážne chorí, pretože potrebuje pomoc. V zmysle spomenutého tvrdenia by bolo asi prípustné každého samostatne neschopného jedinca odpraviť zo sveta, ak by nám to práve nevyhovovalo. Argument, že plod ešte nie je vyvinutý človek, je tiež postavený na vode. Vývoj totiž nie je ukončený ani u detí, ktoré sa kontinuálne vyvíjajú až do približne 15 – tich rokov, prípadne aj vyššie. Jediný podstatný rozdiel medzi plodom a dieťaťom je ten, že plod je umiestnený vnútri tela ženy, s ktorou je spojený, no v podstate sa vyvíja rovnako ako mesačné dieťa, dvojročné dieťa atď.

Tak isto nechápem argument, že sa rozbehne interrupčná turistika, tajné potraty, čierny obchod atď. Veď presne toto isté funguje aj s drogami, prostitúciou, hazardnými hrami atď. Potom v zmysle toho argumentu by sme mali asi legalizovať drogy, čo by mi vadilo možno aj menej v tomto kontexte, pretože ak si človek ničí život drogami, priamo ho ničí len sebe, zatiaľ čo pri interrupcii zasahujeme do práva tvora s jedinečnou DNA. A čo sa týka nelegálnosti potratov, to v podstate funguje asi aj dnes, pretože po 12 alebo po 24 týždni sú zakázané. Prečo sa potom nezrušia aj tieto hranice, veď je tu stále riziko, že tieto hranice niekto nedodržiava.

Ďalšia nerovnováha medzi plodom a ženou, ktorú je treba spomenúť, leží aj v politickej rovine. Kým plod nemá hlasovacie právo, žena i muž ho majú. A preto sú možno niektoré strany také „liberálne“ alebo naschvál nejednoznačné v tejto otázke. Boja sa, že stratia svojich voličov. Ľudia totiž milujú slobodu, na druhej strane sa však strašne radi vzdávajú zodpovednosti a interrupcie túto nerovnováhu len prehlbujú. Morálne najvyspelejší národ by bol asi ten, ktorý by nemal žiaden zákon o interrupciách, žiadne ženy by o ne nikdy nežiadali a nijaký lekár by ich nikdy nevykonal. Viem je to len utópia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.


Už ste čítali?