Interupcie: Čo by sme mali vedieť (1)

Autor: Slavomír Kinik | 3.12.2007 o 1:09 | Karma článku: 10,62 | Prečítané:  13405x

Keďže sa blíži verejné pojednávanie ústavného súdu v kauze interrupcií, naplánované na 4. decembra a keďže na Slovensku bola táto jeseň veľmi horúca práve v súvislosti s touto témou, rád by som o tejto problematike ponúkol niekoľko faktov a aj svoj pohľad. Napísať tento článok som sa vlastne rozhodol už 17. októbra, po zhliadnutí dokumentu „Abortion: What we need to know (Interupcia: Čo potrebujeme vedieť)“, ktorý vysielala anglická komerčná televízna stanica Channel4 vo svojom pravidelnom týždennom programe Dispatches (podobný druh programu ako Paľba a Črepiny). Na tejto linke ponúkam upútavku k tejto relácii. Veľká škoda, že nie je možné vidieť celý dokument, hoci je v angličtine, fakt stál za to.

Chcem hneď na začiatku povedať, že hoci sa snažím o objektívny pohľad na vec, musím priznať, že som proti interupciám, aj z dôvodov, ktoré spomeniem neskôr. Svetonázorovo by som sa zaradil medzi hľadajúcich ľudí, ktorí majú omnoho bližšie k náboženskému pohľadu na svet ako k ateistickému. V minulosti to v mojom živote ale nebolo vždy tak a povedal by som, že u mňa dlhú dobu prevládali celkom opačné názory. No musím podotknúť, že i vtedy som vo všeobecnosti k interupciám ako takým zastával odmietavé stanovisko. Týmito poznámkami chcem len dať transparentne najavo, že interupcie budem kritizovať, ale budem sa to snažiť robiť vecne, nezaujate a neideologicky. Chcem, aby tieto fakty boli hneď na začiatku jasné, aby ma niekto neupodozrieval z rôznych manipulácií, alebo že chcem niečo zatajiť. Zároveň chcem podotknúť, že tu z mojej strany ide o hľadanie pravdy a nie o presadzovanie nejakej ideológie, pretože pravda je aj v tomto dúfajme len jedna a platí bez ohľadu na naše dojmy, názory a vierovyznanie.

Channel4 (kanál č. 4) je jedna z piatich anglických televíznych staníc, ktoré vysielajú celoplošne ako u nás napr. Markíza alebo JOJ. Program Dispatches sa zvykne zaoberať každý týždeň nejakou problematickou témou. V danom týždni si vybral tému interupcie, možno aj preto, že v Anglicku sa vo verejnosti začalo vážne diskutovať o znížení časového limitu, do ktorého je možne legálne vykonať interupciu. V súčasnosti je to možné do 24 týždňa.

Uvediem niekoľko faktov, ktoré odzneli aj v tomto dokumente. V Británii sa interupcie vykonávajú 40 rokov, ročne sa ich vykoná 200 tisíc, z nich 20 tisíc po 12 týždni a 3 tisíc po 20 týždni. Po 12 týždni musia dvaja lekári schváliť interupciu, schvália ju však až 98% - tám žiadateliek. Pri schvaľovaní sa posudzujú kritéria, či tehotenstvo nemôže mať negatívny vplyv na fyzické alebo mentálne zdravie ženy a jej ekonomické a sociálne dôvody. V podstate je to len formalita a takmer každá žena, ktorá o to požiada, má to aj schválené. Dokonca sa ozývajú hlasy, aby to už posudzoval iba jeden lekár, pretože tým, že to posudzujú dvaja sa zbytočne predlžuje čas a žena tak ide na interupciu vo vyššom štádiu tehotenstva.

Do roku 1990 bol limit 28 týždňov, ale ukázalo sa v tom čase, že deti sú schopné prežiť skôr, preto ten limit posunuli na 24 týždeň. Dnes sú v podobej situácii. Najmladšie dieťa, ktoré v Británii prežilo, sa narodilo v 22. týždni tehotenstva. V USA, v najlepšie vybavených nemocniciach na svete, dnes bežne prežije polovica detí, ktoré sa narodia v 23. týždni a dokonca bez následkov. Čiže hranica prežitia sa posúva stále nižšie a nikto dnes nevie, čo bude možné o 20, 50 alebo 100 rokov.

Ďalší dôvod, pre ktorý chcú tu hranicu posunúť, je ten, že sú tam diskusie, kedy plod už cíti bolesť, keďže interupcia je bolestivá. Niektorí lekári tvrdia, že až v 24. týždni iní, že už v 20 – tom a pravdepodobne omnoho skôr. Zaznel aj taký názor, že ak cíti plod bolesť skôr, tak nech mu podajú látku proti bolesti, aby ju plod pri interupcii necítil. Ďalej v tom dokumente zaznela informácia, že stále menej a menej lekárov chce vykonávať tieto zákroky a Británii hrozí nedostatok špecialistov na interupcie v budúcnosti.

Uvediem ďalšie dáta, ktoré som získal z iných zdrojov. Ročne sa vykoná asi 46 miliónov interupcií vo svete, z toho 26 miliónov v krajinách kde je to legálne. Napríklad v Rusku dnes končí okolo 62% tehotenstiev potratom, vo svete je to 26%, teda každé štvrté počaté dieťa sa nenarodí (ak nechcem povedať, že je usmrtené). Najmenej potratov na počet tehotenstiev je v Holandsku a Belgicku okolo 10% (táto štatistika sa asi týkala len krajín, kde sú interupcie legálne, pretože by mi to inak logicky nedávalo zmysel). Štatisticky bolo preukázané, že u žien, ktoré podstúpili interupciu, je vyššia pravdepodobnosť rakoviny prsníka a tiež samovrážd a psychických porúch. Na druhej strane, aj keď v tom nemožno nájsť priamu súvislosť, v Amerike došlo po legalizovaní interupcií k štatistickému zníženiu kriminality (táto teória však nie je prijímaná všeobecne a podľa iných zdrojov na to mali vplyv aj mnohé iné faktory a zmeny, ktoré sa odohrali v tom čase v USA).

V USA do roku 1963 pred prípadom Roeová versus Wade, keď najvyšší súd umožnil vykonávanie interupcií, sa ročne vykonalo asi 100 tisíc nelegálnych potratov a aj malý počet legálnych potratov, napríklad zo zdravotných dôvodov. V roku 1973 ich bolo už 650 tisíc a v roku 1983 asi 1.3 milióna. V roku 1992 až 1995 prišlo k výraznému poklesu interupcií na asi 800 tisíc ročne, ale odvtedy sa pokles počtu interupcií zastavil a ich počet je odvtedy viac menej konštantný, asi 800 tisíc ročne bez väčších zmien nahor či nadol (dáta pre túto štatistiku som mal z viacerých zdrojov a líšili sa v rozsahu plus mínus 10%, naschvál som však použil nižšie čísla). Zaujímavé je, že žena ktorá v podstate potraty v USA odštartovala Norma Leah McCorvey známa ako Jane Roe, je dnes veľkou odporkyňou potratov. Ďalší zaujímavý prípad je Sandra Cano známa z podobného, no menej medializovaného prípadu Doeová versus Bolton, kde vystupovala pod menom Mary Doe. Cano tvrdí, že ona samotná je pro – life a že bola v danom čase oklamaná svojou advokátkou Margie Pitts Hamesovou, pretože advokátka potrebovala nejakého klienta, ktorý by v tejto veci žaloval štát Georgia.

V USA sú dnes (a nepochybne aj v iných krajinách) interupcie výnosným biznisom. Ak vezmeme do úvahy 800 tisíc interupcií v USA, potom pri priemernej cene 500 dolárov za interupciu je ročný obrat tohto odvetvia medicíny približne 400 miliónov dolárov. V Anglicku je cena zákroku od 300 do 500 libier, aj keď je možný aj zadarmo, ale proces je omnoho zložitejší. Bohužiaľ som nezistil, koľko potratov sa vykoná zadarmo a koľko za poplatok (na internete si bežne nájdete zariadenia kde ich vykonávajú spolu s cenníkom). Na rozdiel od USA, počet interupcii v Anglicku kontinuálne rastie ako to ukazuje táto tabuľka a v podstate každé piate tehotenstvo končí potratom.

Tiež treba vidieť jeden zásadný rozdiel medzi stúpencami Pro – life a Pro – choice združení. Keďže tento biznis má relatívne vysoký obrat, môžu rôzne interupčné kliniky a zariadenia štedro financovať aj Pro – choice organizácie. Je to pre tie kliniky istá forma reklamy a navyše tak ani nedochádza ku konfliktu záujmov, pretože ich biznis nepriamo propagujú rôzni Pro – choice dobrovoľníci, z ktorých to mnohí asi tiež nerobia úplne zadarmo. Ak by boli interupcie zrušené, mnohé interupčné kliniky by zanikli, keďže by po nich nebol dostatočný dopyt. A preto podporovanie Pro – choice aktivistov je pre interupčné kliniky do istej miery aj bojom o prežitie. Teda, čím viac bude interupcií, tým viac peňazí pritečie a tým viac peňazí bude aj na propagáciu aktivít Pro - choice, aby mala žena voľné ruky v rozhodovaní sa o interupcii. Na rozdiel od Pro – choice stúpencov, Pro – life stúpenci tým, že propagujú zákaz interupcií, nemajú z toho žiadny finančný profit. Ak budú zakázané interupcie, oni na tom nezarobia ani korunu, naopak musia hľadať darcov, ktorým sa ich investícia nikdy nevráti. Z toho dôvodu je tento duel medzi dvoma stranami nerovný a treba ho vidieť aj v týchto súvislostiach. Tam kde je jedna strana sporu finančne zainteresovaná na výsledku, tam to vždy smrdí podozrením z nie práve najčistejších praktík. To, že v tomto spore ide aj o peniaze, je nepochybné. To či o peniaze ide až na prvom mieste, to si netrúfam povedať.

Na záver chcem ešte vyjadriť počudovanie, že sa tejto témy na Slovensku nezhostila žiadna televízia s úmyslom priniesť objektívny a nestranný dokument o interupciách, iste by mal vysokú sledovanosť. Áno bol tu jeden nepodarený pokus v Paľbe 5.11., ktorá bola urobená tak neprofesionálne a neobjektívne, že sa jej autori sami strápnili. Markíza mohla s kľudným svedomím vystaviť faktúru združeniu Pro – choice za propagáciu ich názorov, pretože im takto vedome, či nevedome poskytli zadarmo priestor na útok. Podrobne o tom už písal Gabo Šípoš vo svojom príspevku Markizácka Paľba reportáž o interrupciách nezvládla. Ak by som bol na mieste redaktora Róberta Adamca, tak vyjdem s pravdou najavo a poviem hneď na začiatku, že som zástanca interupcií a že je to môj jednostranný pohľad; pretože verím, že aj zástanca interupcií môže priniesť objektívnu reportáž, to ale musí mať chuť a odvahu hľadať pravdu a ísť do toho aj s tým, že sa jeho názory môžu ukázať ako nesprávne. Spomínaná reportáž však bola pravým opakom, nemala nič spoločné z objektívnou žurnalistikou. Ak porovnám reportáž, ktorú odvysielala stanica Channel4 s touto na Markíze, musím skonštatovať, že novinári z Markízy sa majú ešte hodne čo učiť. Som zvedavý, či Markíza niekedy urobí podobnú reportáž smerom k združeniu Pro – choice a či sa bude zaujímať odkiaľ je financovaný tento subjekt, hoci dnes je už aj tak po funuse.

Pretože sa mi nepodarilo vtesnať všetky informácie do jedného článku, bude mať v najbližšej dobe svoje pokračovanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.


Už ste čítali?